ŠTRUKTÚRA ZDRUŽENIA

•25.  Združenie je pomocným telom Cirkvi. Vo svojom pôsobení berie ohľad na potreby lokálnej Cirkvi a - vďaka svojej otvorenej a flexibilnej štruktúre -prispôsobuje sa rôznym sociálno-kultúrnym situáciám.

 •26.  Orgány, ktoré slúžia Združeniu, sú: lokálne koordinačné rady (por. článok 60-64), národné koordinačné rady (por. článok 65-76), generálna koordinačná rada so svojím generálnym sekretariátom (por. článok 77-90, 97-99), generálne zhromaždenie (por. článok 91-96) a generálny kongres (por. článok 100).

 

LOKÁLNE KOORDINAČNÉ RADY

•27.  Lokálne koordinačné rady sú centrami animujúcimi stretnutia, modlitbu, formáciu a spoluprácu na umocnenie spoločnej spirituality a animovanie rôznych apoštolských iniciatív.

 •28.  V súlade s tým, čo bolo povedané v predošlom článku, majú lokálne koordinačné rady v communio s pastiermi lokálnej Cirkvi a podporované národnou koordinačnou radou za úlohu predovšetkým:

  • a) zjednocovať všetky formy pallotínskeho života, existujúce na určitom poli alebo vkonkrétnom prostredí, kvôli uskutočňovaniu misie Združenia, súctou voči špecifikám spoločenstiev patriacich do Združenia - aby sa navzájom obohatili;
  • b) byť večeradlami otvorenými pre Ducha Svätého apre znaky času vpriebežnom rozoznávaní apoštolských priorít daného miesta;
  • c) starať sa vspolupráci snárodnou koordinačnou radou (por. článok 71c) ošpecifickú formáciu individuálnych členov) apodporovať permanentnú formáciu všetkých členov;
  • d) pomáhať lokálnej Cirkvi pripájaním sa kjej apoštolským iniciatívam aanimovať ich;
  • e) využívať všetky možné aprimerané prostriedky na realizáciu všeobecného apoštolátu;
  • f) oboznamovať všetkých so Združením, pozývajúc ichzdieľať spoločné skúsenosti;
  • g) spolu snárodnou koordinačnou radou navrhovať iniciatívy slúžiace plnému pripájaniu sa individuálnych členov, nezdružených, do života aapoštolátu Združenia (por. článok 33).

 •29.  Lokálne koordinačné rady tvoria, v súlade so smernicami stanovenými príslušnou národnou koordinačnou radou, predstavitelia spoločností Združenia (por. článok 34-37) a individuálni členovia (por. článok 31). Na zhromaždení rady sa môžu zúčastniť aj predstavitelia spolupracovníkov (por. článok 30), ako experti alebo poslucháči, ale bez práva hlasovať (por. článok 26g a 71i).

Pred prijatím rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa spolupracovníkov

 •30.  Národná koordinačná rada stanoví smernice týkajúce sa vnútornej organizácie lokálnych koordinačných rád.

 •31.  Spoločnosti Združenia, ako aj spoločnosti individuálnych členov (por. článok 33), prítomné na danom území alebo v konkrétnom prostredí, plnia úlohy, o ktorých sa hovorí v článku 60 a 61, pokiaľ tam nebudú utvorené lokálne koordinačné rady.

 

NÁRODNÉ KOORDINAČNÉ RADY

•32.  Každá národná koordinačná rada má kompetencie na území, ktoré zodpovedá danej konferencii biskupov.

•33.  Národné koordinačné rady sú vytvorené, v súlade so zásadami obsiahnutými vo vlastných pravidlách, z predstaviteľov komunít Združenia, ako aj z predstaviteľov lokálnych koordinačných rád.

Do národných koordinačných rád patria mocou práva zvolení alebo vymenovaní predstavitelia spoločností založených sv. Vincentom Pallottim (por. článok 35), ak sa nachádzajú na danom území.

Utvorenie národnej koordinačnej rady a každá zmena jej štruktúry si vyžaduje potvrdenie od generálnej koordinačnej rady.

 •34.  Členovia každej národnej koordinačnej rady si vyberajú spomedzi seba predsedu a podpredsedu, ktorý ich zastupuje. Ich funkčné obdobie trvá tri roky. Môžu byť znovu zvolení len na nasledujúce tri roky.

Voľba predsedu a podpredsedu má byť potvrdená generálnou koordinačnou radou.

 •35.  K úlohám predsedu patrí:

  • a) zvolávanie apredsedanie zhromaždeniam národnej koordinačnej rady;
  • b) propagácia Združenia na území danej konferencie biskupov, jeho reprezentovanie apôsobenie vjeho mene, vsúlade smandátom prijatým od predsedu generálnej koordinačnej rady (por. článok 84);
  • c) upevňovanie vzťahov sgenerálnou koordinačnou radou audržiavanie dobrých vzťahov spastiermi Cirkvi.

 •36.  Členovia národných koordinačných rád sa stretávajú aspoň raz v roku, aby sa delili o skúsenosti života a viery, a aby sa starali o vývoj spirituality a spoločných apoštolských iniciatív.

 •37.  V rámci úloh zverených každej národnej koordinačnej rade majú všetci členovia takú istú zodpovednosť a tie isté práva, prihliadajúc na obsah predpisu článku 68.

Národná koordinačná rada rozhoduje v súlade s predpismi článku 75 a primerane k článku 88 odseky 1-3, pokiaľ smernice neurčujú inak.

Na zhromaždeniach národnej koordinačnej rady sa môžu zúčastniť predstavitelia spolupracovníkov, ako experti alebo poslucháči, ale bez práva hlasovať.

Pred prijatím rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa spolupracovníkov je potrebné získať ich posudok v čo najvhodnejšej podobe.

 •38.  K úlohám národných koordinačných rád, ktoré pracujú v communio s lokálnou Cirkvou, okrem úloh vymenovaných v článku 60 a 61 patrí:

  • a) vyhľadávanie najlepších primeraných spôsobov na propagáciu Združenia vCirkvi,vyzývaním na aktívnu spoluúčasť;
  • b) rozvíjanie spolupráce, výmeny skúseností ainformácií medzi spoločenstvami Združenia a s jeho individuálnymi členmi, azároveň sgenerálnym sekretariátom ainými koordinačnými radami[7];
  • c) podporovanie iniciatív azaistenie prostriedkov slúžiacich úvodnej apermanentnej formácii členov Združenia, vsúlade susmerneniami stanovenými generálnou koordinačnou radou (por. článok 44-45) avspolupráci slokálnymi koordinačnými radami;
  • d) slúženie rôznym oblastiam Združenia, pomoc pri tvorení lokálnych koordinačných rád apodporovanie ich apoštolského angažovania sa;
  • e) vyhľadávanie materiálnych prostriedkov na zaistenie realizácie cieľov Združenia na území vlastnej biskupskej konferencie, ako aj na celom svete;
  • f) ustanovovanie, so súhlasom generálnej koordinačnej rady, právnických osôb pre Združenie vsúlade scivilným zákonom vlastného štátu (por. článok 106), ako aj starostlivosť oregulovanie ich činnosti, aby nebola vrozpore snormami Kódexu kánonického práva atohto štatútu (por. článok 105 odsek 2);
  • g) vymenovanie národného ekonóma, ktorý pod dohľadom avedením generálneho ekonóma, sa má starať ohospodárenie - na území vlastnej biskupskej konferencie - s dobrami, ktoré mu zveril na spravovanie predseda;
  • h) vymenovanie sekretára, ako aj vzniknutie - primerane kvlastným potrebám - ním vedeného sekretariátu, ktorý sa stará oorganizovanie prác rady aovykonávanie jej rozhodnutí azabezpečuje plynulosť jej prác;
  • i) ustanovovanie zásad týkajúcich sa vzťahov so spolupracovníkmi Združenia, zachovávajúc normy platné vCirkvi (por. článok 30 a53-56).

 •39.  Národné koordinačné rady do Združenia formálne prijímajú individuálnych členov a spoločenstvá v súlade s normami tohto štatútu a podľa zásad stanovených generálnou koordinačnou radou (por. článok 31-32 a 37).

Prijatie spoločenstva nasleduje so súhlasom generálnej koordinačnej rady, ktorá má byť informovaná o vykonanom prijatí.

•40.  Komunity, aby boli prijaté do Združenia, musia:

  • a) spĺňať vo svojich štatútoch - ktoré majú súhlasiť sduchom amisiou Združenia - podmienky vyžadované kpríslušnosti (por. článok 26a-f);
  • b) poinformovať miestneho ordinára opodaní prosby oprijatie do Združenia.

 •41.  Ku kompetencii národnej koordinačnej rady patrí prijatie rozhodnutia o odchode zo Združenia individuálnych členov a spoločenstiev, ako aj ich zbavenie členstva v súlade s týmto štatútom a podľa zásad stanovených generálnou koordinačnou radou (por. článok 50-51).

 •42.  Každá národná koordinačná rada vypracúva vlastné smernice s prihliadnutím na tento štatút, v ktorom rešpektuje špecifiku vlastného štátu. Má byť potvrdený generálnou koordinačnou radou.

Smernice majú stanoviť aj:

  • a) kvórum ainé podmienky týkajúce sa volieb azáväzných rozhodnutí (por. článok 70 ust. 2);
  • b) normy týkajúce sa tvorenia ačinnosti lokálnych koordinačných rad, ataktiež ich vzťahu snárodnou koordinačnou radou amedzi sebou;
  • c) spôsob, akým predseda - votázkach dôležitých rozhodnutí, ktoré nemôžu byť odložené na ďalšie stretnutie národnej koordinačnej rady - môže konzultovať sčlenmi aprosiť eventuálne oich hlas prostredníctvom faxu alebo listu.

 

•43.  Vzhľadom na špecifické sociálno-kultúrne kontexty, jazykové oblasti alebo veľkosť každej krajiny namiesto národných koordinačných rád, alebo dodatočne, je dovolené tvoriť regionálne a nadnárodné koordinačné rady (por. článok 58). Ich založenie má byť potvrdené generálnou koordinačnou radou.

 

GENERÁLNA KOORDINAČNÁ RADA

 •44.  Generálna koordinačná rada so sídlom v Ríme je orgánom koordinujúcim celé Združenie. Má vypracovaný vlastný poriadok.

 •45.  Prihliadajúc na rôznorodosť povolaní a skúsenosti cirkevného života členov, ako aj po vykonaní duchovného rozpoznávania generálna koordinačná rada skúma potreby všeobecnej Cirkvi a aj existujúce okolnosti, aby:

  • a) sa usilovala ocummunio celého Združenia astarala sa ojeho vnútornú jednotu:
  • - zbierajúc informácie orozvoji, skúsenostiach, iniciatívach, nových nápadoch alebo návrhoch adeliac sa one vnútri združenia;
  • - usilujúc sa ooživovanie spoločnej pallotínskej spirituality medzi všetkými členmi;
  • - podporovaním stretnutí členov pochádzajúcich zrôznych oblasti;
  • - ustaľujúc základné zásady jednoty formácie ;
  • b) rozvíjať apoštolskú účinnosť Združenia:
  • - oživujúc jeho pripravenosť pre službu Cirkvi aľuďom;
  • - nabádať naspoluprácu medzi spoločenstvami aindividuálnymi členmi, zaangažovanými na danom území alebo vkonkrétnych iniciatívach, ako aj usmerňovať túto spoluprácu;
  • c) povzbudzovať anapomáhať činnosť lokálnych koordinačných rád;
  • d) oficiálne uznávať utvorenie národných koordinačných rád, potvrdzovať ich smernice (por. článok 75), ako aj potvrdzovať voľbu predsedu apodpredsedu (por. článok 67);
  • e) vypracovať zásady prijímania komunít do komunít Združenia;
  • f) do Združenia prijímať inštitúty zasväteného života a spoločnosti apoštolského života, na pápežskom práve ajmedzinárodné spoločnosti veriacich, ako aj akceptovať rozhodnutia ich odchodu alebo ich zbavenie členstva vsúlade sčlánkom 37 a50 odsek 1, informujúc otom Pápežskú radu pre laikov;
  • g) vymenovať členov generálneho sekretariátu ;
  • h) vymenovať troch členov na generálne zhromaždenie aich zástupcov (por. článok 92d);
  • i) zvolávať generálne zhromaždenie, pripraviť jeho plán dňa, agendu aprocedúru voľby desiatich členov generálnej koordinačnej rady aich zástupcov, ktoré potom musia byť potvrdené samotným generálnym zhromaždením;
  • j) zvolávať generálny kongres apripraviť jeho plán dňa aagendu (por. článok 100);
  • k) vsúlade so svojimi smernicami vymenovať generálneho ekonóma amedzinárodnú finančnú komisiu, ktorá ho podporuje (por. článok 111);
  • l) určiť zásady hospodárenia so všetkými dobrami Združenia abdieť nad ich spravovaním (por. článok 112);
  • m) potvrdiť ekonomický rozpočet, vypracovaný generálnym ekonómom (por. článok 113  2), listiny o mimoriadnom hospodárení s dobrami Združenia (por. článok 109 odsek 2), ako aj ročnú bilanciu pripravenú tiež ekonómom, ktorý má byť predstavená Pápežskej rade pre laikov (por. článok 113 odsek 3)

 •46.  Generálna koordinačná rada má v Združení právomoc urobiť rozhodnutia výlučne v otázkach obsiahnutých v tomto štatúte. Iné jej rozhodnutia majú byť predložené na potvrdenie iným orgánom Združenia a zodpovedným osobám komunít, ktoré patria do Združenia.

 •47.  Generálna koordinačná rada sa skladá z trinástich osôb, ktorými sú:

  • a) traja členovia zúradu:
  • - generálny predstavený Spoločnosti katolíckeho apoštolátu;
  • - generálna predstavená Kongregácie sestier katolíckeho apoštolátu;
  • - generálna predstavená Kongregácie sestier misionárok katolíckeho apoštolátu;
  • b) desať členov - reprezentujúcich rôznorodosť Združenia - zvolených generálnym zhromaždením na obdobie troch rokov (por. článok 93) vsúlade sprocedúrou pripravenou generálnou koordinačnou radou apotvrdenou generálnym zhromaždením (por. článok 78i)

•48.  Všetci členovia generálnej koordinačnej rady majú tú istú zodpovednosť a tie isté práva v zmysle článku 83-85.

 •49.  Predseda a podpredseda sú zvolení spomedzi členov samotnej rady. Funkčné obdobie ich úradu trvá tri roky. Môžu byť zvolení iba jeden raz za sebou.

Voľbu predsedu má potvrdiť Pápežská rada pre laikov, ktorá ho - pre oprávnené dôvody - môže aj zbaviť úradu (por. CIC, kan. 317 § 1 a 318 § 2).

Ak by z akejkoľvek príčiny vznikla vakancia na poste predsedu, zastupuje ho podpredseda až do konca trojročného funkčného obdobia.

Ustupujúci predseda alebo podpredseda je zodpovedný za riadne hospodárenie až do času, kým voľba nového predsedu nebude potvrdená Pápežskou radou pre laikov. Má právo hlasu iba vtedy, ak bol zvolený do novej rady.

  •50.  Človek, ktorý na seba prijíma záväzok predsedať generálnej koordinačnej rade, je súčasne predsedom celého Združenia a ako taký je jeho ústavným predstaviteľom. Jeho hlavnou úlohou je:

  • a) zvolávať apredsedať zhromaždeniu rady;
  • b) reprezentovať radu;
  • c) predsedať generálnemu zhromaždeniu, ako aj generálnemu kongresu;
  • d) vykonávať právne akty vmene celého Združenia.

 •51.  Predseda môže so súhlasom generálnej koordinačnej rady udeľovať splnomocnenie ľuďom na vykonávanie rôznych právnych úkonov, predvídaných v cirkevnom alebo civilnom súdnictve.

 •52.  Predseda zveruje právnym subjektom na úrovni národnej, ale aj, ak je to nevyhnutné, na úrovni lokálnej dobrá Združenia nachádzajúce sa v ich kompetencii, na ich využívanie a hospodárenie nimi v celku alebo čiastočne (por. článok 106-107).

 •53.  Generálna koordinačná rada sa schádza pri svojom riadnom sedení minimálne raz do roka. Čas a miesto stretnutia sú ustálené na poslednom stretnutí.

Predseda má brať do úvahy návrhy členov rady a predsedov národných koordinačných rád, ako aj aktuálne otázky, týkajúce sa života Združenia, naznačené generálnym sekretariátom, pripravuje stretnutie a plánuje poriadok obradov, ktorý potvrdzuje rada na začiatku sedenia.

 •54.  Predseda môže zvolať mimoriadne sedenie generálnej koordinačnej rady, ak si to okolnosti vyžadujú, alebo keď sa toho domáha najmenej sedem členov rady.

 •55.  Aby generálna koordinačná rada mohla platne rozhodnúť, vyžaduje sa prítomnosť dvoch tretín jej členov, čiže deväť osôb.

Pri voľbách a rozhodnutiach záväzných pre celé Združenie sú potrebné dve tretiny hlasov členov rady, čiže deväť hlasov. Ide o to, aby úkony tohto typu ukazovali jednotu združenia najširším možným spôsobom.

V iných záležitostiach je nevyhnutná bezvýhradná väčšina, majúca právo hlasovať, čiže sedem hlasov.

Ak generálny predstavený Spoločnosti katolíckeho apoštolátu, mocou zverenej zodpovednosti za pallotínsku charizmu, skonštatuje - uvádzajúc motívy - že nemôže akceptovať daný návrh, rozhodnutie v tejto záležitosti sa zastaví.

Po istom čase reflexie a rozpoznania sa táto otázka môže znova stať predmetom diskusie v generálnej koordinačnej rade.

Ak by ani takýmto spôsobom nedošlo k zosúladeniu postojov, treba hľadať arbitrážne riešenie v Pápežskej rade pre laikov.

 •56.  Pre prijatie dôležitých rozhodnutí, ktoré nemôžu byť odkladané, predseda môže poprosiť o hlas členov generálnej koordinačnej rady prostredníctvom faxu a/alebo listu po predchádzajúcej konzultácii.

•57.  Pred prijatím rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa spolupracovníkov treba čo najvhodnejším spôsobom získať ich stanovisko.

 

GENERÁLNE ZHROMAŽDENIE

 •58.  Generálne zhromaždenie je najvyšším konzultačným a rozhodujúcim orgánom v Združení. Môže byť riadne alebo mimoriadne. Zvoláva ho generálna koordinačná rada (por. článok 78i). Predsedá mu predseda Združenia (por. článok 83c).

Generálne zhromaždenie potvrdzuje svoj poriadok týkajúci sa fungovania a priebehu obradov, poriadok dňa a agendu (por. článok 78i).

 •59.  Na generálnom zhromaždení sa s právom definitívne hlasovať zúčastňujú:

  • a) členovia generálnej koordinačnej rady (por. článok 80) alebo - ak oni nemôžu - ich zástupcovia (por. článok 93 odsek 2);
  • b) generálny tajomník Združenia;
  • c) predsedovia národných koordinačných rád alebo - ak oni nemôžu - podpredsedovia (por. článok 67);
  • d) členovia alebo - ak oni nemôžu - ich zástupcovia vymenovaní generálnou koordinačnou radou vsúlade so zásadami určenými samotným generálnym zhromaždením (por. článok 78h)[11].

•60.  Generálne zhromaždenie diskutuje a prijíma rozhodnutia vo veciach týkajúcich sa vnútorného života a apoštolátu Združenia vrátane revízie generálneho štatútu (por. článok 115).

Riadne generálne zhromaždenie vyberá desať členov generálnej koordinačnej rady a ich zástupcov (por. článok 80b).

 •61.  Generálne zhromaždenie môže platne prijať rozhodnutie iba za prítomnosti dvoch tretín svojich členov (por. článok 92).

V prípade volieb a rozhodnutí záväzných pre celé Združenie sú potrebné dve tretiny hlasov členov generálneho zhromaždenia (por. článok 92). Po dvoch bezvýsledných hlasovaniach stačí väčšina členských hlasov (por. článok 92).

Hlas vo voľbách, aby bol platný, musí byť slobodný, tajný, istý, bezpodmienečný a definovaný (CIC, kán. 172).

Pri rozhodnutiach v iných veciach sa požaduje väčšina hlasov členov generálneho zhromaždenia (por. článok 92).

Pravidlá článku 88, odseky 4-6 uplatňujeme aj pri generálnom zhromaždení.

Rozhodnutia prijaté generálnym zhromaždením majú byť jasne dané na vedomie všetkým zainteresovaným. Do života vchádzajú v termíne, ktorý určí zhromaždenie, ak nie je potrebné schválenie Pápežskej rady pre laikov (por. článok 115).

 •62.  Riadne generálne zhromaždenie sa zvoláva raz za tri roky.

Mimoriadne generálne zhromaždenie môže byť zvolané, ak si to vyžadujú okolnosti alebo to požaduje väčšina národných koordinačných rád.

•63.  Generálne zhromaždenie určuje dátum, kedy má novozvolená generálna koordinačná rada, ktorá ihneď začína svoj úrad, zvoliť svojho predsedu. Pokiaľ voľba nebude schválená Pápežskou radou pre laikov, zaväzujú pravidlá článku 82, odsek 4.

 

GENERÁLNY SEKRETARIÁT

 •64.  Generálny sekretariát so sídlom v Ríme a riadený generálnym sekretárom je stálym a pomocným orgánom generálnej koordinačnej rady. Zaisťuje kontinuitu prác rady medzi jej zhromaždeniami a zaručuje riadne vedenie Združenia. Má svoje vlastné pravidlá, schválené generálnou koordinačnou radou.

 •65.  Generálna koordinačná rada v týchto pravidlách určuje úlohy pre generálny sekretariát, procedúru nominácie generálneho tajomníka a členov, ako aj dĺžku ich funkčného obdobia.

V súlade s pravidlami generálnej koordinačnej rady, generálny sekretár súčasne plní funkciu sekretára rady, riadi a koordinuje práce generálneho sekretariátu a zaisťuje kontinuitu jeho fungovania.

 •66.  Generálny sekretariát, v spolupráci s predsedom a v jeho mene, sa zaoberá naliehavými problémami a rozhoduje v tých súrnych prípadoch, ktoré nemôžu byť odložené na najbližšie zhromaždenie rady.

Pokyny a rozhodnutia generálneho sekretariátu musia byť potvrdené generálnou koordinačnou radou.

 

 

GENERÁLNY KONGRES

 •67.  Generálny kongres sa zvoláva aspoň každých šesť rokov kvôli spoločnej reflexii, výmene myšlienok, skúseností a návrhov, ako aj pre účinnejšie oživovanie všeobecného apoštolátu. Účasť na kongrese je otvorená pre osoby reprezentujúce členov a spolupracovníkov Združenia (por. článok 27 a 30) podľa pravidiel určených generálnou koordinačnou radou.

 

 

RIADENIE DOBRAMI ZDRUŽENIA

 •68.  Združenie katolíckeho apoštolátu, ako cirkevnoprávna osoba, má oprávnenie získavať, vlastniť, riadiť a scudzovať cirkevné dobrá v súlade s predpismi Kódexu kánonického práva a tohto štatútu.

Jediným kritériom oprávnenosti získavania a riadenia materiálnymi dobrami Združenia je napomáhať apoštolským potrebám[15].

 •69.  Časné dobrá Združenia môžu pochádzať, v súlade s právom, dovolenými spôsobmi:

  • - z darov;
  • - z obiet;
  • - z členských príspevkov.

 •70.  Tak spoločnosti, ako aj individuálni členovia (por. článok 27) si v Združení zachovávajú plnú autonómiu na vlastnenie dobier a ich riadenie v súlade s predpismi Kódexu cirkevného práva a vlastnými vnútornými predpismi.

•71.  Združenie, ako medzinárodná verejná spoločnosť (por. článok 8), je majiteľom všetkých časných dobier, získaných na úrovni lokálnej, národnej alebo aj medzinárodnej.

 •72.  Časné dobrá Združenia katolíckeho apoštolátu sú cirkevnými dobrami a na každej úrovni štruktúr Združenia sú spravované v súlade s kánonickým právom a vnútornými pravidlami (por. CIC, kán. 1257 §1 a vzťahuje sa na kán. 1258-1310).

Pravidlá civilných právnych osôb Združenia nesmú byť v konflikte s kánonickým právom a týmto štatútom.

 •73.  Pre hospodárenie dobrami, zverenými predsedom generálnej koordinačnej rady pod správu a na úžitok na území jednotlivej konferencie biskupov, sú povolávaní ekonómovia, ako úradní predstavitelia právnych osôb, vytvorených v súlade s civilným zákonodarstvom jednotlivých štátov. Vymenuje ich národná koordinačná rada.

 •74.  Pre hospodárenie dobrami, zverenými predsedom generálnej koordinačnej rady, so súhlasom národnej koordinačnej rady, pod správu a na používanie na lokálnej úrovni koordinačných rád, sú vymenovaní ekonómovia, ako úradní predstavitelia právnych osôb, utvorených v súlade s civilným zákonodarstvom daného štátu.

 •75.  Každá národná koordinačná rada odovzdáva generálnej koordinačnej rade každoročnú kontribúciu na jej službu celému Združeniu.

 •76.  Činnosti riadnej administrácie:

  • a) udržiavanie, konzervácia, upravovanie azvyšovanie rentability stáleho majetku;
  • b) všetky nevyhnutné činnosti na stále používanie vlastneného majetku.

K mimoriadnemu spravovaniu patria, napríklad, mimoriadne scudzenie, branie pôžičky, dávanie pôžičky, získavanie nových vecí, ako aj špeciálneho vybavenia.

 •77.  Na platnosť scudzenia dobier, ktorých hodnota presahuje sumu určenú Svätou stolicou, sa vyžaduje súhlas Pápežskej rady pre laikov (por. kán. 1292 § 2).

 •78.  Generálna koordinačná rada vymenuje na trojročné funkčné obdobie generálneho ekonóma, ako aj členov medzinárodnej finančnej komisie v súlade so zásadami určenými vo vlastných pravidlách.

•79.  Generálna koordinačná rada podporuje a dohliada na činnosť všetkých ekonómov v Združení v spolupráci s generálnym ekonómom a medzinárodnou finančnou komisiou (por. článok 78l).

 •80.  Generálny ekonóm, v spolupráci s medzinárodnou finančnou komisiou, má tiež právomoc hospodáriť dobrami Združenia, ktoré neboli zverené civilným právnym osobám, na úrovni národnej a lokálnej (por. článok 85).

Po schválení ročného rozpočtu generálnou koordinačnou radou je generálny ekonóm oprávnený v rozsahu svojich kompetencií platne a dôstojne vykonávať všetky riadne a mimoriadne administratívne činnosti.

Pripravuje každoročnú správu z hospodárenia dobrami celého Združenia, ktoré má byť predstavené Pápežskej rade pre laikov (por. CIC, kan. 319).

 •81.  Spravovanie dobrami, zverenými civilným právnym osobám na úrovni národnej a lokálnej (por. článok 85), je v kompetencii ekonóma vymenovaného vlastnou národnou alebo lokálnou koordinačnou radou v súlade s predpismi článku 112.

Zo spravovania dobrami pripravujú národní a lokálni ekonómovia ročnú správu pre generálnu koordinačnú radu a  národnú koordinačnú radu.

 

 ZMENY V ŠTATÚTE

 •82.  Zmeny v tomto štatúte môže urobiť výlučne generálne zhromaždenie, vyše dvoma tretinami členských hlasov, ktorí majú právo rozhodujúceho hlasu (por. článok 92), po prijatí stanoviska národných koordinačných rád.

Generálna koordinačná rada určuje spôsob takejto konzultácie. V každom prípade si zmena v štatúte vyžaduje schválenie Pápežskej rady pre laikov (CIC, kán. 314).