DIVOTVORCA

 

            „Kto sa ponižuje," povedal Kristus, „bude povýšený" (Mt 23, 12). Tieto slová sa netýkajú len života vo večnosti. Aj v pozemskom živote dáva Pán Boh dôkazy, že je s tými, ktorí mu slúžia verne a v pokore srdca. Niekedy to však dokazuje obdivuhodným spôsobom.

            Mohol sa o tom presvedčiť aj sv. Vincent Pallotti. Do dnešných čias sa zachovali v pamäti ľudí mnohé prípady, v ktorých Boh jasne ukázal, aký mu je milý tento pokorný a obetavý kňaz. Pallotti sa, pravdaže, maximálne snažil utajiť zvláštne dôkazy Božej prítomnosti, no nie vždy sa mu to darilo.

            Už v predchádzajúcich kapitolách bola reč o nezvyčajných daroch, ktoré Boh udelil svojmu vernému sluhovi: počas spovedania mal dar čítania v ľudských srdciach; jasne a dôkladne vedel o budúcich veciach; vďaka jeho krátkej prítomnosti chorí získavali zdravie. Aby bol obraz jeho života úplný aj v tejto oblasti, v nasledujúcej kapitole opíšeme niekoľko nezvyčajných udalostí.

 

 

Dar liečenia chorých

 

            Udalosť z roku 1834, ťažko vysvetliteľná prirodzeným spôsobom, bola začiatkom priazne, ktorá na celý život spojila Pallottiho s Jakubom Salvatim. Jeho manželka nám to približuje takto:

            „Moja dcéra Kamila ochorela na nepríjemnú chorobu, ktorá spôsobovala zahnívanie tela. Lekár Tosti už odmietol ďalšiu opateru chorej. Bola som v obchode, keď prišiel páter Pallotti a takto sa mi prihovoril:

Volali ste ma?

Nie, - odpovedala som trošku nepríjemne, - kto ste?

Som Vincent Pallotti.

V takom prípade vás prosím, aby ste navštívili moju dcéru, lebo je s ňou veľmi zle.

O chvíľu prídem, - odpovedal Pallotti, - prosím vás však, aby ste sa ničoho nebáli. Zdravotný stav vašej dcéry sa zlepšuje.

            Neprišiel však. Krátko nato dcéra zjedla pomaranč. Lekár na druhý deň konštatoval, že je úplne zdravá a vyhlásil: „Toto je zázrak, veď už nemohla ozdravieť."

            Raz vo štvrtok, bolo to vo februári 1848, sv. Vincent Pallotti ohlásil duchovnú obnovu pre všetkých obyvateľov domu Sant'Agata. Mala sa začať v sobotu večer. Predstavená chcela Pallottiho presvedčiť, aby ju odložil, pretože už niekoľko dní bolo veľa chovankýň chorých. Dvaja lekári určení pre ich dom považovali chorobu za vážnu a tvrdili, že v takých podmienkach sa duchovná obnova konať nemôže. Svätý Vincent však rozhodol, že duchovná obnova sa začne v sobotu večer, aj keby mal predniesť náuku pred prázdnymi lavicami. V sobotu prišiel na dohodnutú hodinu. A hoci sa zdravotný stav dievčat nezlepšil, kázal všetky zavolať do kaplnky. Potom im predniesol úvodný príhovor, a keď ho dokončil, všetky dievčatá sa cítili zdravé. Aj lekári s údivom konštatovali, že u všetkých pacientok choroba ustúpila.

 

 

Zázračné rozmnoženie olivového oleja a peňazí

 

            Sirotinec v Sant'Agata sa stal svedkom ďalšieho zázraku. Jedného pôstneho dňa chýbal olivový olej. Čo však bolo horšie, v pokladnici už neboli nijaké peniaze. Sestra kuchárka mala obrovský problém. Vtom sa vo dverách zjavil Pallotti. Sestra mu ihneď o všetkom povedala.

            „Dôveruj Pánu Bohu," potešil ju sv. Vincent a znamením kríža požehnal prázdnu nádobu na olivový olej. Potom sestre prikázal nabrať si toľko, koľko potrebuje. V nádobe bolo toľko oleja, že stačilo pre šesťdesiat osôb.

            Povráva sa aj o dvojnásobnom rozmnožení peňazí. O jednom sme hovorili už skôr. Druhé sa udialo v novom dome spoločnosti pri Kostole Svätého Spasiteľa. V roku 1847 boli pre dom zakúpené hodiny za 36 skudov. V deň, keď ich mali zaplatiť, mal Pallotti sotva tri skudy. Dal ich rektorovi domu pátrovi Vaccarimu.

Ale, otče, - nechápal rozpačitý rektor, - ako mám týmto vyrovnať celý účet za hodiny?

Dôveruj! - znela odpoveď.

Dobre, budem dôverovať, keď k tým trom skudom pridáte zvyšok.

Dôveruj! - zopakoval sv. Vincent s jemnou výčitkou. - Vidím však, že nedôveruješ. Dôveruj!

            Vaccari mlčky odišiel a odložil tie tri skudy do kazety, do ktorej ekonóm domu odkladal peniaze. Bolo v nej ešte niekoľko medenákov a dve strieborné mince, spolu sotva pár skudov.

            Keď večer prišiel kupec po peniaze za hodiny, Vaccari podišiel k pokladni a ironickým tónom povedal: „Tu sú peniaze, ktoré vám patria."

            Bol však veľmi prekvapený, keď kazetu otvoril. Vedľa troch skudov ležal papier, v ktorom bola zabalená celá potrebná suma v zlate a striebre. Hneď mu napadlo, že sa stal zázrak. No vtedy o tom nikomu nič nehovoril, lebo chcel zistiť, či sa tie peniaze do tej kazety nedostali nejakým prirodzeným spôsobom. Až keď všetko preskúmal, musel uveriť v zázrak.

            Po čase sa o tom s Pallottim rozprával.

            „Nehovoril som ti, že stačí mať dôveru?" odpovedal mu s úsmevom sv. Vincent, „Dôveru! Dôveru! Dôveru! A Boh všetko zariadi."

            Tieto hodiny do dnešného dňa stoja v generálnom dome Spoločnosti katolíckeho apoštolátu v Ríme pri Piazza Pallotti 204.

 

 

Dary zvláštnych milostí

 

            Na Nový rok 1837 Mária Benedetta Gabrielliová zo svojho okna v rímskej štvrti Trastevere videla Vincenta Pallottiho, ako v prudkom lejaku kráča po ulici. Nemal so sebou dáždnik a klobúk, ktorý mu v takých prípadoch slúžil ako ochrana pred dažďom, niesol v ruke. Takto bol úplne vystavený hustému dažďu. Mária Benedetta si však s údivom všimla, že kvapky dažďa na neho nepadali a jeho odev bol úplne suchý. Šokovaná týmto faktom sa snažila bližšie spoznať Pallottiho. Táto žena podľa želania samotného sv. Vincenta prijala vedenie inštitútu Sant'Agata a zotrvala na tom mieste desať rokov.

            Medzi veľmi zvláštne a zriedkavé životné udalosti v živote svätých patrí tzv. bilokácia, dar byť v tej istej chvíli na dvoch miestach. Páter Melia hovorí o bilokácii u Pallottiho z čias jeho služby rektora Kostola Ducha Svätého. Každý týždeň tam prichádzali dvaja mladí priatelia, aby sa u pátra Vincenta vyspovedali. Raz jeden z nich povedal tomu druhému, aby šiel dopredu a vyspovedal sa prvý, že on príde trošku neskôr. Keď už ten prvý kľačal v spovednici a počúval ponaučenie, Palloti zrazu zmĺkol. A keď po dlhšom čase dokončil prerušené ponaučenie, povedal spovedajúcemu sa chlapcovi: „Obetuj sväté prijímanie za pokoj duše tvojho priateľa, ktorý pred chvíľkou zomrel." Zdesený mládenec sa ponáhľal do domu priateľa, ale nezastihol ho už pri živote. Súrodenci zosnulého mu povedali, že jeho priateľ zomrel v Pallottiho náručí. Mládenec však nemohol pochopiť, ako sa to stalo, pretože práve v tom čase Pallotti sedel v spovednici a nikam neodchádzal.

            Okrem tejto udalosti očití svedkovia hovorili o ďalších troch podobných prípadoch. Jeden z nich sa udial počas slávnosti Epifánie v Kostole Sant'Andrea della Valle. Svätý Vincent bol opäť v spovednici. Volali ho, aby šiel zmieriť s Bohom zaťatú ženu, známu výstredným životom, ktorá už bola blízko smrti. Dvakrát boli poňho v spovednici s prosbou, aby prišiel, ale Pallotti vždy odpovedal: „Ešte je čas." A spovedal ďalej. Zrazu si penitent všimol, že páter Vincent akoby zamrel v neprítomnosti ducha a oči mal obrátené na nebo. Keď prišiel k sebe, povedal: „Ďakujme Božiemu milosrdenstvu."

            Keď ten človek vyšiel zo spovednice a potom z kostola, dozvedel sa, že žena, o ktorú išlo, umrela v Pallottiho prítomnosti práve v tom čase, keď ho on videl v spovednici v takom zvláštnom stave.

            Okrem týchto nezvyčajných udalostí mal Pallotti ešte iné zvláštne dary, ktoré boli zvyčajne údelom mystikov. Aj jeho blízki sa čudovali, keď ho neraz videli, ako sa počas modlitby mierne vznášal a v takejto pozícii zotrvával nejaký čas.

            Penitentka sv. Vincenta Alžbeta Sannová tiež svedčí o podobných udalostiach. Keď raz vstúpila do kostola sestier mantelátok, zbadala Pallottiho, ako kľačí pred Najsvätejšou sviatosťou. „Onedlho," tvrdila, „sa v nadchnutí vzniesol asi tak tri lakte nad zem." V takom istom stave ho videla aj v Kostole Sant'Andrea della Valle. V Kostole Ducha Svätého dvakrát počas svätej omše videla okolo jeho hlavy zvláštnu žiaru.

            Vo februári 1843 býval Pallotti spolu s tromi svojimi spolubratmi štrnásť dní v kláštore karmelitánov, aby si tam prakticky vyskúšali regulu Kongregácie katolíckeho apoštolátu. Vaccari, ktorý tam bol tiež, tvrdí, že raz posluhoval pri svätej omši svojmu ctihodnému majstrovi. Keď Pallotti po premenení pozdvihol svätú Hostiu, vzniesol sa o lakeť nad zem a istý čas ostal v takom stave - „s rozloženými rukami akoby v nebeskom nadšení".

 

 

Prorocké videnia

 

            V roku 1829 Vincent Pallotti v liste staršiemu spolubratovi Salvatorovi radil, aby sa ihneď začal pripravovať na smrť, lebo bude žiť ešte tri roky a umrie bez kňaza. Za takýchto okolností umrel jeho brat na mŕtvicu v máji 1832, nezaopatrený svätými sviatosťami. Aj svojmu mladšiemu bratovi predpovedal smrť tri roky vopred.

            Veľkú senzáciu v jeho časoch vyvolal prípad, o ktorom rozprávala grófka Alica Plebaniová. Pallotti raz prešiel okolo obrazu Božej Matky vystavenému na verejnom mieste. Pod obrazom hrali chlapci karty a pritom veľmi vulgárne rozprávali, dokonca aj hrešili. Svätý Vincent ich napomenul a žiadal, aby sa aspoň vzdialili od obrazu. Na toto upozornenie sa jeden z chlapcov tak nazlostil, že začal hnusne nadávať napomínajúcemu kňazovi. „Priprav sa, lebo zakrátko budeš stáť pred Božím súdom," povedal Pallotti rúhačovi. Po tých slovách nešťastník mŕtvy padol na zem.

            Spomínali sme už, že tridsať rokov vopred Pallotti predpovedal budúcemu pápežovi Piovi IX., že zasadne na Petrov stolec. Predpovedal tiež voľbu a okolnosti smrti pápeža Gregora XVI.

            Gregor XVI. bol zvolený za pápeža 2. februára 1834. V ten deň ráno, ešte pred voľbou, sedel Pallotti v spovednici v Kostole dell Suffragio, kde už štyri hodiny čakal na rad stolár Jozef Marcozzi. Pallotti, ktorý bol jeho spovedníkom už šesť rokov, mu dal znamenie, aby pustil pred seba iných. Keď už Pallotti všetkých vyspovedal, vstal a kázal Marcozzimu ísť s ním. Stolár šiel za Pallottim do Kostola Sant'Apollinari, kde páter Vincent vyspovedal akéhosi kňaza. Odtiaľ znova šiel do iného kostola a nakoniec do Kostola Santa Mária del Pianto. Až tam vyspovedal trpezlivého stolára. Počas spovede si Marcozzi všimol, že jeho duchovný otec sa náhle dostal akoby do stavu omdletia. Trvalo to štyri až päť minút. Potom si Pallotti zhlboka vydýchol a povedal: „Ďakujme Pánu Bohu, že už máme pápeža."

            Na otázku stolára, kto bol zvolený, odpovedal: „Cappellari."

            Marcozzi po svätej spovedi šiel do Kostola della Pace, aby pristúpil k svätému prijímaniu. Keď ta dorazil, bolo okolo poludnia. Ozval sa rachot výstrelov z diel. Ľudia sa pýtali, čo to znamená.

Vybrali pápeža! - zvolal Marcozzi.

Koho zvolili? - pýtali sa ho.

Cappellariho.

            Všetci boli šokovaní informáciami, ktoré im zvestoval stolár. Veď ešte nikto nevedel, že voľba sa už uskutočnila.

            Koncom mája 1846 Gregor XVI. ťažko ochorel. Dňa 31. mája, bol práve Svätodušný pondelok, prišiel na rozlúčkovú návštevu do domu pri Kostole Svätého Spasiteľa pre všetkých domovníkov známy a vážený Emanuel de Gregorio. Priniesol z Vatikánu správu, že pápežovo zdravie sa zlepšilo. Pallotti však rozložil ruky a s bolestným výrazom v tvári zvolal: „Ó Bože, Bože. A ja vám hovorím, že jeho stav je veľmi vážny. Prosím, aby ste sa za neho modlili aj dnes večer." A skutočne, pápežov život sa ukončil toho istého večera.

 

 

Opatrovník z večnosti

 

            Činnosť svätých ľudí sa vôbec nekončí ich smrťou. Boh svojim verným sluhom dovoľuje aj z druhého sveta naďalej pomáhať bratom a sestrám žijúcim tu na zemi. Až vo večnosti sa ukáže, koľko máme vďačiť svätým za ich pomoc.

            Mnohí sa však mohli na vlastné oči presvedčiť, že Vincent Pallotti ostal verným priateľom a zázračným pomocníkom ľudí. Boh chcel presláviť svojho sluhu zázrakmi nielen počas jeho pozemského života, ale aj po smrti. Krátko po jeho odchode do nebeskej vlasti sa začali skúmať zázračné diela, ktoré boli odpoveďou na vzývanie Pallottiho o pomoc.

            V lete 1850 istá Anna Whitová, žena írskeho krajčíra a matka početného potomstva, umierala po pôrode. Traja lekári sa jej už ani nechceli venovať, lebo podľa nich už nemala nijakú šancu na prežitie. Muž chorej zavolal pátra Meliu, verného žiaka sv. Vincenta, ktorý vtedy býval v Londýne. Páter Melia jej udelil sviatostné pomazanie chorých a pri rozlúčke radil, aby chorej podali tri lyžičky vody s relikviami Vincenta Pallottiho a aby sa s dôverou modlili. Počúvli jeho radu. Keď nasledujúceho dňa páter Melia prišiel navštíviť chorú Annu Whitovú, tá už vstala z postele a cítila sa veľmi dobre.

            Dňa 27. decembra 1851 Magdaléna Salvatiová, žena Jakuba Salvatiho, dostala ťažkú mozgovú porážku. Dva dni sa nachádzala v stave medzi životom a smrťou. Vzývali Pallottiho o pomoc a chorej podali v lyžičke vody čiastočky relikvie tohto Božieho služobníka. Keď prišla k sebe, povedala: „Ach, páter Vincent! Ja som jednostaj hovorila, že páter Vincent je veľký svätec. Páter Vincent, aká som šťastná!" Po hlbokom spánku nasledujúceho dňa vstala, ako keby nikdy nebola chorá. Šokovaní lekári sa jednomyseľne zhodli v názore, že takéto vyliečenie sa prirodzeným spôsobom vysvetliť nedá.

            Spomedzi početných zázrakov, ktoré sa stali na Pallottiho príhovor, za pozornosť stoja dva nižšie opísané, ktoré skúmala Kongregácia svätých obradov v procese blahorečenia Božieho služobníka a uznala ich za pravdivé.

            Deväťročný Alexander Lutri sa 12. septembra 1898 hral so sestrou a s dvoma kamarátmi v rodnom dome pri Borgo Vittorio v Ríme. Spúšťal sa po zábradlí zo štvrtého poschodia. Na treťom poschodí stratil rovnováhu a spadol z osemnásťmetrovej výšky na mramorovú podlahu siene. Dôsledkom dopadu bol otras mozgu a prasknutie lebky. Takýto stav zistili v nemocnici Santo Spirito in Sassia, kam nešťastného chlapca okamžite priviezli.

            Lekár Alfredo Ramoni ošetroval chlapca, ktorý vyzeral už ako mŕtvy. Kriedovobiela tvár, bezvedomie, úplné ochabnutie svalov, nevýrazný pulz, oči otvorené, ale nereagujúce na vonkajšie podnety - to bol stav, v akom našla zúfalá matka svojho syna na nemocničnom lôžku. Nemocničný kaplán udelil chlapcovi pomazanie chorých a potom povedal: „Ešte niekoľko hodín a všetko sa skončí." Lekári tiež hovorili o blízkej smrti.

            Ale matka, ktorá už stratila nádej v pozemských lekárov, sa obrátila na nebeského Lekára - Boha. Tak ako jej poradili priatelia, vsunula pod vankúš umierajúceho syna obrázok Vincenta Pallottiho a vrúcne sa modlila k Bohu, aby na príhovor pobožného kňaza uzdravil jej dieťa.

            Skoro ráno 14. septembra, necelé dva dni po strašnej nehode, ubolená vošla do izby, v ktorej ležal chlapec. Obávala sa, že svojho syna už neuvidí živého. Bola pripravená na najhoršie. Vlastným očiam však neverila, keď zbadala Alexandra, ako sedí na posteli a víta ju s úsmevom na tvári. V domnení, že je to videnie, priskočila k nemu a s pocitom radosti, nesmelo sa prebúdzajúcej k životu a zmiešanej so strachom, zvolala:

Kto som?

Mama! - odpovedal chlapec a pobozkal ju.

            Natešená žena sa cez slzy šťastia spýtala, ako sa to stalo, že tak náhle ozdravel. No chlapec si pamätal iba pád zo zábradlia a strašný náraz o mramorovú podlahu. Potom sa mu snívalo, že akýsi starší kňaz, celý ožiarený, chodil okolo jeho lôžka a niekoľkokrát sa ho dotkol rukou.

            Mama, zaujatá tým rozprávaním, mu podala obrázok Vincenta Pallottiho. Očarený chlapec zvolal:

To je on! To on!

            Alexander Lutri bol úplne zdravý. Lekár, ktorý chlapca po nehode vyšetroval, druhý lekár ako svedok a s nimi dvaja odborníci v oblasti liečby mozgu a poškodenia lebky a špeciálny lekár, ktorý v mene Kongregácie obradov skúmal túto nehodu, jednohlasne dosvedčili, že toto uzdravenie prevyšuje prírodné sily.

            Iné zázračné uzdravenie pričinením Vincenta Pallottiho, úradne potvrdené lekármi a Kongregáciou obradov, sa týkalo Margity Sandnerovej z nemeckého Nabburgu. Bola ťažko chorá na sklerózu multiplex. Už v skorej mladosti, koncom šestnásteho roku jej života, sa ukázali prvé príznaky tejto choroby. Boli spojené s ťažkosťami pri dýchaní a oslabením, čo spôsobovalo, že často odpadávala. Po krátkom čase sa objavili veľké bolesti v pravej nohe. V tridsiatom druhom roku života strávila niekoľko týždňov v nemocnici. Masáže ani rôzne iné zásahy však nepriniesli nijaký účinok. Bolesti sa okrem toho rozšírili na ramená, krk aj ruky. Liečila sa u najrôznejších lekárov pomocou najrozličnejších liekov. Všetko bolo márne. Choroba sa vyliečiť nedala. Nohy boli čoraz tenšie, koža už nereagovala na slabšie podnety, pravé chodidlo sa vytočilo smerom dovnútra a ľavé do strany. Chorá už iba bezvládne ležala na lôžku alebo sedela vo vozíku, do ktorého ju však museli prenášať. Okrem rúk už nemohla pohnúť ničím. K tomu všetkému sa pripojili aj poruchy reči, závraty, triaška a dusenie.

            V takom smutnom stave Margita Sandnerová nadviazala kontakt s otcami pallotínmi, ktorí ju pobádali do dôvernej a vytrvalej modlitby o uzdravenie na príhovor Vincenta Pallottiho. Boh však na modlitby neodpovedal. Nepochopiteľné sú ľuďom jeho sväté zámery. No aj napriek všetkému ju lekár a priatelia pobádali do vytrvalej modlitby. Počas štvrtej novény sa chorej zdalo, že vidí Božiu Matku, ktorá jej hovorí: „Vstaň a choď!" Aj naďalej pokračovala v novéne.

            Dňa 6. septembra 1947 chorú zaniesli do kostola, aby sa zúčastnila na svätej omši a prijala sväté prijímanie. Pritom vrúcne prosila Vincenta Pallottiho, aby sa u Panny Márie za ňu prihovoril a vyprosil jej uzdravenie.

            Na vigíliu slávnosti Mena Preblahoslavenej Panny Márie sa Margita na svojom vozíku pohybovala pozdĺž svojej izby. Zrazu začula zvučný hlas: „Vstaň a choď!" Prestrašená a šokovaná sa obzerala okolo seba, ale nikoho nevidela. Hlas však jednostaj opakoval ten istý príkaz: „Vstaň a choď!"

            Chorá strávila nepokojnú noc. Ráno všetko vyrozprávala priateľke a synovi. Pritom ich poprosila, aby ju posadili do kresla. Potom vzala do rúk obrázok Vincenta Pallottiho, vrúcne ho prosila o pomoc a so slovami „v mene Božom" bez cudzej pomoci vstala z kresla a cítila sa úplne vyliečená. Bolo to 12. septembra 1947, na slávnosť Mena Preblahoslavenej Panny Márie.

            Sedem lekárov špecialistov a lekár Kongregácie obradov po dôkladnom prešetrení chorej a po 22 sedeniach na biskupskom úrade v Regensburgu dospeli k záveru, že náhle uzdravenie Margity Sandnerovej sa nedá vysvetliť prirodzeným spôsobom.

            Okrem vyššie opísaných prípadov existuje veľmi veľa iných zvláštnych dôkazov vypočutia prosieb prostredníctvom Vincenta Pallottiho. Niet pochýb, že milosrdný Boh ho aj v budúcnosti vypočuje, ak sa ľudia budú s dôverou obracať na neho s prosbou o pomoc.