VOJNA A VÍŤAZSTVO

 

Prvé protivenstvá

             V polovici roku 1836 sa Katolícky apoštolát stretol s prvým odporom. Pallotti sa snažil získať cirkevný súhlas na dokument na zápis členov. Cenzor si myslel, že musí odmietnuť povolenie, lebo názov Spoločnosť katolíckeho apoštolátu v ňom budí príliš veľké výhrady. Podľa jeho mienky sa tento názov mohol spájať iba s hierarchickým apoštolátom v Cirkvi. Pallotti objasnil, že názov vôbec nenaznačuje to, že by spoločnosť mala zasahovať do kompetencií prislúchajúcich cirkevnej hierarchii. Spoločnosť mala len pomôcť v uskutočňovaní jej úloh. Prostredníctvom nakloneného kardinála Lambruschiniho Pallotti toto vysvetlenie predložil priamo pápežovi, ktorý bol s ním úplne spokojný. Svätý Vincent potom hľadal riešenie, ako v budúcnosti predísť podobným nedorozumeniam, a najmä chcel vysvetliť názov spoločnosti iným cirkevným inštitúciám. Preto ešte v roku 1836 predložil na posúdenie oficiálne vysvetlenie v tejto veci viacerým dôležitým osobnostiam. Uložil ho teatín o. Ventura, člen Katolíckeho apoštolátu, ktorý bol vtedy považovaný za najlepšieho kazateľa v Ríme.

            Svoj názor v priebehu niekoľkých mesiacov zhodne a s najvyšším uznaním vyslovilo deväť kardinálov, tridsaťštyri rehoľných predstavených, deväť profesorov teológie a tridsaťdeväť farárov z Ríma. Až na pár kritických a nepodstatných pripomienok boli v podstate všetky vyjadrenia pozitívne.

            Aj napriek uznaniu v kruhoch vysokých činiteľov musel Katolícky apoštolát čeliť ťažkým útokom. Najnebezpečnejší bol útok lyonského Diela šírenia viery.

            V roku 1819 z iniciatívy známej francúzskej aktivistky Pauliny Jarricotovej vzniklo v Lyone Dielo šírenia viery. Cieľom tohto zväzku bolo organizovanie zbierok na podporu misií. Členovia spolku sa zaväzovali k pravidelnému plateniu určenej sumy. Spolok sa šíril rýchlo a ambíciou jeho vtedajšieho vedenia bolo rozšíriť ho po celej Európe. V čase, keď bol Katolícky apoštolát založený, sa spolok do Ríma ešte nedostal. Bolo pochopiteľné, že pokus preniesť ho aj do Ríma sa musel stretnúť s ťažkosťami, lebo Katolícky apoštolát sa okrem iného venoval aj tomu, čo si stanovilo lyonské Dielo šírenia viery za svoju podstatu.

            V roku 1837 sa hlavná rada Diela šírenia viery obrátila na pápeža Gregora XVI. s prosbou o povolenie založiť Dielo šírenia viery aj na území Večného mesta. Pápež dal svoj súhlas. Nepredpokladal však, že môže dôjsť ku konfliktu s Katolíckym apoštolátom. Prefekt Kongregácie pre šírenie viery kardinál Franzoni bol poverený, aby sa tomu venoval. Po porade s Pallottim a niekoľkými priateľmi uznal, že založenie lyonského spolku v Ríme je zbytočné, lebo túto úlohu už spravuje Katolícky apoštolát. Aby však splnil želanie pápeža a hlavnej rady Diela šírenia viery v Lyone, v tretej skupine Katolíckeho apoštolátu bolo vytvorené spoločenstvo členov, ktorí podobne ako členovia lyonského spolku mali dávať určenú sumu na misie s tým, že sa to malo odvádzať Kongregácii pre šírenie viery. Hlavná rada v Lyone bola upovedomená o tom, že v Katolíckom apoštoláte vznikla skupina, ktorá bude dávať dary na misie. V tom čase sa začala akcia, ktorej cieľom malo byť rozšírenie zväzku mimo Ríma a prijatie nových území pod svoj patronát. Pravdaže, Pallotti ako predstavený celého Katolíckeho apoštolátu mal na starosti aj tento zväzok. Prefekt Kongregácie pre šírenie viery preto ani nepomyslel na to, aby formálne zakladal lyonský spolok v Ríme. Zároveň však chcel podporiť misie rozširovaním Katolíckeho apoštolátu. V jeho odpovedi mohol zohrať veľkú úlohu fakt, že predsa nemôže prichádzať do úvahy, aby Rím, ktorý je centrom katolíckeho sveta, mal v misijných otázkach závisieť od Lyonu.

            Hlavná rada v Lyone však jeho odpoveď pochopila trochu inak. Rímsku skupinu považovala za odvetvie lyonského Diela šírenia viery a poslala jej svoje smernice. Katolícky apoštolát ich nepovažoval za dôležité, ale pokojne pracoval ďalej po svojom. Keď si však hlavná rada v Lyone všimla, že nie všetko sa deje podľa jej vôle, obrátila sa priamo na pápeža. V ústnom rozhovore sa Svätý Otec dopočul o tom, že aj napriek jeho súhlasu Dielo šírenia viery v Ríme nebolo zavedené a že prekážkou v realizácii pápežovej vôle je práve Katolícky apoštolát. Snažili sa mu dokonca nahovoriť, že Katolícky apoštolát je veľkým nebezpečenstvom pre celú Cirkev, pretože preberá na seba úlohu, ktorá patrí celej Cirkvi. Už aj samotný názov Katolícky apoštolát musí budiť vážne výhrady. Ide o neoprávnené privlastnenie si názvu, ktorý patrí výlučne Cirkvi. Tento zákrok a úsilie lyonského Diela šírenia viery neostalo bez výsledku. Pápeža takáto informácia naklonila k rozhodnému kroku.

 

 

 

Ničiaci hrom

 

            Dňa 30. júla 1837 sa stretla rada dobrodincov Katolíckeho apoštolátu. Rokovalo sa o tom, ako by sa dalo rozšíriť a organizovať Dielo šírenia viery vo farnostiach na druhej strane Tiberu. V priebehu stretnutia bez ohlásenia vošiel sekretár Kongregácie pre šírenie viery Mons. Cadolini a Pallottimu podal list. Pallotti vytušil, že si od toho nemôže sľubovať nič dobré, a okamžite začal čítať. Bol to súkromný list od Cadoliniho, ktorý sa, žiaľ, nezachoval. Pravdepodobne hovoril o tom, čo toho istého dňa napísal sekretár Kongregácie kardinálovi vikárovi Ríma. Ten list znie takto:

            „Hoci Jeho Svätosť veľmi chváli horlivosť pobožného zakladateľa novej spoločnosti, ktorá má názov Katolícky apoštolát, nemôže však pochváliť ani titul - lebo ten patrí výlučne spoločnosti biskupov na čele s pápežom -, ani samotnú inštitúciu, ktorá sa ukazuje úplne nepotrebná a zbytočne založená. V Ríme je totiž založená - založil ju dôstojný kardinál Brognole. Druhá jej podobná je Dielo šírenia viery. Z tohto dôvodu nižšie podpísaný na dôrazné nariadenie Svätého Otca má česť predložiť Vašej Eminencii toto najvyššie rozhodnutie s tým, aby Vaša Eminencia vzala do svojich rúk vybavenie celej tejto záležitosti. Veriaci, ktorí patria do takzvaného apoštolátu, momentálne už neexistujúceho z vôle najvyššej moci, sa majú pripojiť k Dielu šírenia viery. Tento zväzok v Ríme už bol zavedený podľa všetkých požadovaných pravidiel. Najvyšší pastier ho odporúča a zahŕňa svojou láskavosťou, podporuje svojimi privilégiami a mnohými odpustkami, biskupi ho organizujú vo svojich diecézach, na jeho obrovské zásluhy pred tvárou celej Cirkvi poukazuje obrovské množstvo finančných zásielok udeľovaných misionárom. Tento zväzok vedie jeden z najlepších kardinálov Katolíckej cirkvi, ktorý svojou osobou zaň ručí a zároveň otvára široké pole práce pre všetkých, ktorí chcú priložiť ruku k veľkému Dielu šírenia viery. Naproti tomu v Katolíckom apoštoláte všetky odpustky, ktoré hlása, sú otázne, lebo nemajú potrebné cirkevné schválenie.

            Keby sa však podľa myšlienky tohto múdreho nariadenia obidva zväzky slúžiace spoločnému cieľu spojili a rozšírili by sa ako jeden, vtedy by mohli prinášať väčšie ovocie, pôsobiť silnejšie a cieľ, ktorý si členovia stanovili, by dosiahli v takej plnosti, v akej sa len dajú očakávať pri takejto jednote.

            Týmto spôsobom dole podpísaný Vašu Eminenciu prosí, aby ste vôľu Svätého Otca podporili a presvedčivými slovami odporúčali vykonať veriacim mesta Ríma, ktorý je hlavným mestom celého kresťanstva. Nech aj oni nasledujú dobrý príklad mnohých miest, ktoré už s pokorou prijali toto zbožné a spasiteľné dielo..."

            Toto bol rozsudok smrti pre Katolícky apoštolát. Jedným ťahom bolo zničené tak pekne sa rozvíjajúce a toľko nádejí spĺňajúce dielo. Pallotti si však aj napriek svojmu živému temperamentu zachoval úplný pokoj. Mlčky iba pozdvihol oči k nebu a následne hlboko sklonil hlavu. Dokonca ani Mons. Cadolini, ktorý bol pod vplyvom druhých negatívne naladený voči Pallottimu, sa nemohol zbaviť hlbokého pocitu obdivu a úcty pri pohľade na takéto sebaovládanie. Otec Toni, svedok tejto scény, neskôr svedčil: „Stále som kňaza Vincenta považoval za svätého, ale teraz som sa v tom presvedčení úplne utvrdil."

 

 

Prinavrátenie diela

 

            Svätý Vincent Pallotti nestrácal nádej. Bol presvedčený, že pápež bol informovaný jednostranne. Preto do jeho rúk po niekoľkých dňoch poslal obšírne memorandum. Ešte raz v ňom predstavil existenciu, cieľ a dovtedy schválené diela. Pridal k tomu dosiahnuté výsledky. Súčasne poukázal, aký veľký je rozdiel medzi lyonským Dielom šírenia viery a Katolíckym apoštolátom, ktorý chce podporovať misijné diela Cirkvi nielen pomocou peňažných darov, ale aj mobilizáciou všetkých katolíckych síl a možností. Okrem toho je podstatný rozdiel už v samotnom cieli, lebo Katolícky apoštolát chce byť pomocou pre Cirkev nielen v šírení viery v zahraničí, ale aj v jej prehlbovaní vo svojom kraji.

            Pápež si pozorne prečítal toto memorandum a potom s údivom povedal: „O tom všetkom sme nič nevedeli." Námietky, ktoré boli predložené proti Katolíckemu apoštolátu, sa rozpadli ako domček z karát. Pallottiho dielo bolo zachránené. Pápež vyslovil iba jednu prosbu: spoločnosť si má zvoliť iný názov, aby sa zamedzili všetky nedorozumenia do budúcnosti. Preto Pallotti v opakovanej prosbe predložil návrh nového názvu, ktorý mal znieť: „Spoločnosť s cieľom ochrany a prehlbovania nábožnosti a katolíckej viery pod ochranou Nepoškvrnenej Panny, Kráľovnej apoštolov, s priamou závislosťou od Svätého Otca." Pápež odporúčal Kongregácii pre šírenie viery, aby začala rozhovory vo veci zmeny názvu. Kongregácia odporúčala nechať názov Pobožná spoločnosť katolíckeho apoštolátu.

            Proti týmto útokom Pallotti rozhodne chránil nielen svoje dielo, ale aj jeho názov. Lyonskému spolku preukázal čo najväčšiu náklonnosť. Pre vyriešenie veci súhlasil s tým, aby všetci členovia Katolíckeho apoštolátu, ktorí sa zaviazali platiť jeden sold týždenne na misie medzi pohanmi, boli pripojení k Dielu šírenia viery. Prvotná skupina dobrodincov sa však udržala ako predtým. Patrili do nej aj takí členovia, ktorí okrem obety jedného solda na podporu misijného diela chceli aj inými materiálnymi prostriedkami prispieť k oživovaniu viery vo vlasti.

            Keď Pallotti v roku 1840 písal duchovný testament, spomenul aj nedorozumenia s lyonským spolkom: „Aby sa spoločnosť očistila v peci utrpenia, náš Pán Ježiš Kristus dopustil, že spočiatku bol jej cieľ podaný len v niekoľkých slovách. Niektoré osoby, ktoré si preto jasne neuvedomili podstatu, ciele a úlohy spoločnosti, vedené falošnými pojmami, veľmi útočili na spoločnosť, ktorá v jednom období útokov mala už na sebe príznaky smrti. Bolo to veľmi potrebné, aby Božie dielo na sebe nieslo obraz nášho Pána Ježiša Krista ukrižovaného. A vlastne v tej chvíli, keď sa už spoločnosť mala podľa všetkých predpokladov úplne stratiť, začala preukazovať znaky nového života, čo si môžeme všimnúť iba na Božích dielach." Svätý Vincent práve v tejto vojne o existenciu svojho diela podal dôkaz svojej veľkosti. Ani ten najväčší problém ho nedokázal odradiť od diela, v ktorom videl Božiu vôľu. V boji s najhoršími nepriateľmi sa však riadil kresťanskou pokorou spojenou so skutočnou dôstojnosťou a s neúnavným hrdinstvom. Na neprávosti, ktoré boli spôsobované jemu a jeho dielu, odpovedal hrdinskými činmi lásky k nepriateľom.

            Nedorozumenia s lyonským spolkom mali aj dodatočný účinok: prinútili Pallottiho vytvoriť si silný a jasný obraz o cieli a úlohách Katolíckeho apoštolátu a písomne ho vypracovať.