V rodinnom kruhu

             Vincent mal šťastie, že sa narodil v rodine, ktorá vytvorila dobrý základ na vyformovanie budúceho svätca. Bol v poradí tretím dieťaťom, ktoré Boh zveril do starostlivosti dobrým rodičom. Jeho najstarší brat sa rozlúčil s týmto svetom v čase, keď sa Vincent narodil. Po ňom pribudlo ešte sedem detí, z ktorých si štyri krátko po príchode na svet zobral Boh k sebe do neba. Medzi nimi boli všetky jeho sestry. Takže Vincent vyrastal v spoločnosti štyroch bratov: o tri roky staršieho Salvatora a troch mladších: Alojza, Jána Krstiteľa a najmladšieho Františka, ktorý sa narodil, keď mal Vincent už dvanásť rokov.

            Vincent prežil detstvo v rodinnom dome na Via del Pellegrino 130. Dom bol pravdepodobne už vtedy veľmi zničený, lebo v roku 1840 potreboval generálnu opravu. Pallottiho matka však vedela aj v starom dome udržať poriadok.

            Za najdôležitejšiu úlohu svojho života považovala dona Mária výchovu detí. Materiálne podmienky jej dovoľovali najať si slúžku. O dom sa však chcela starať sama. Osobne sa starala aj o deti, ktoré jej Boh zveril.

            Od počiatku sa snažila zasiať prvé zrniečka viery a lásky do mladých sŕdc svojich detí. U Vincenta, ktorý bol jej obľúbencom, padali na veľmi úrodnú pôdu, lebo prejavoval nezvyčajný záujem o všetky veci spojené s náboženstvom.

            Vincentova matka dbala nielen o to, aby vo svojich deťoch vybudovala a rozvíjala dobré vlastnosti. Snažila sa tiež chrániť ich v rámci svojich možností pred zlým vplyvom okolia. Úzkostlivo bdela nad tým, aby deti neboli dlho v obchode. Strážila ich pred zlým vplyvom ulice. Táto opatrnosť bola v tom čase opodstatnená. Od 10. februára 1798 boli v Ríme francúzske vojská, ktorých maniere vôbec neboli príkladné.

            Pallottiho matka často brávala deti do kostola alebo s nimi šla na návštevu k chorým. Pritom ich učila, čo je najpodstatnejšie a najdôležitejšie a čo má charakterizovať každého kresťana: láska k Bohu a k blížnemu.

            Pôda, na ktorej Pallotti vyrastal, bola dobrá. No k plnému rozvoju musí byť samotná rastlina zdravá, musí sa zdravo pnúť smerom nahor. Predovšetkým potrebuje slnko a osviežujúcu rosu. Jedno aj druhé Vincent dostal vďaka svojim rodičom a veľmi dobrej kresťanskej výchove. Celé Vincentovo úsilie bolo stále nasmerované na jeden cieľ - vytrvalú snahu o dokonalosť. Na tejto ceste ho vždy sprevádzalo nebeské požehnanie.

 

 V školskej lavici

            Vincent dosiahol školský vek. V Ríme vtedy ešte nebola povinná školská dochádzka, preto značná časť ľudí nevedela čítať a písať. No možnosti na vzdelávanie nechýbali. Najmä v samotnom Ríme bolo veľké množstvo súkromných a rehoľných škôl. Pallottiho rodičia považovali za svoju povinnosť zabezpečiť deťom čo najlepšie vzdelanie.

            Vincent sa spočiatku učil v miestnej škole pri Via Capellari. V tejto škole sa začal učiť aj latinčinu. So všetkými predmetmi si dokázal poradiť, no latinčina mu robila príliš veľké ťažkosti. Jeden z jeho učiteľov sa raz o ňom takto vyjadril: „Vincent, to je malý svätec. Škoda, že mu to učenie ide tak ťažko." Rodičia však poznali synovu zbožnosť, a tak nestrácali nádej, že s Božou pomocou prekoná ťažkosti s učením. Po ukončení miestnej školy pokračoval v štúdiu u piaristov v San Pantaleo. Bola to všeobecne uznávaná škola. Piaristi kládli dôraz nielen na predpísanú výučbu, ale aj na náboženskú výchovu. Veľmi si dali záležať na tom, aby si mládež vytvorila dobrý vzťah s Božou Matkou. Táto metóda priaznivo vplývala na formovanie mladých ľudí.

            Vincent v škole piaristov absolvoval kurz gramatiky. Pomáhal mu pritom jeden z najlepších učiteľov miestnej školy. No aj napriek tejto pomoci s ňou ťažkosti mal, a preto sa s ním jeho mama s veľkou dôverou začala modliť deviatnik k Duchu Svätému. Vďaka týmto dvom prostriedkom - prirodzenému a nadprirodzenému - Vincent zvíťazil nad všetkými ťažkosťami a ďalej už postupoval bez problémov.

            V dvanástom roku života opustil školu piaristov v San Pantaleo, aby šiel ďalej študovať humanistiku do Rímskeho kolégia, ktoré bolo po stáročia považované za najslávnejšiu školu v Ríme. Založil ju sv. Ignác a jeho duchovní synovia, otcovia jezuiti, ju pozdvihli na vysokú úroveň. Vychádzali z nej učenci a niekedy aj svätci, ako napríklad sv. Alojz alebo sv. Ján Berchmans.

            V Pallottiho časoch malo kolégium stále vysokú úroveň, hoci jezuitská rehoľa bola zrušená, čo spôsobilo, že škola stratila skupinu dobrých učiteľov. Diecézni kňazi, ktorí kolégium ďalej viedli, však boli na túto úlohu dobre pripravení.

            Pallotti patril počas celého svojho štúdia v kolégiu medzi najlepších žiakov triedy. Získal niekoľko prvých cien. Výnimočné schopnosti preukazoval najmä v štúdiu klasických jazykov. Bol veľmi dobrý v umení zostavovania latinských básní. Nikto si u neho nevšimol čo i len najmenší príznak pýchy alebo namyslenej spokojnosti so sebou. Strieborné odznaky, ktoré z času na čas dostával za pokroky v štúdiu, potajomky vešal pred niektorý z obrazov Božej Matky, ktorých sa v početných kostoloch Ríma nachádza veľa. Niekedy ich aj predával a takto zarobené peniaze rozdával chudobným. Doma sa o jeho oceneniach a vyznamenaniach dozvedali prevažne z rozprávania iných.

            Za pokroky v učení vďačil nielen mimoriadnym schopnostiam, ale najmä vrodenej pozornosti v škole a usilovnosti doma. Často v učení pomáhal menej schopným študentom. Keď skončil s prípravou do školy, mama sa ho na všetko dôsledne povypytovala. Až potom mohol pomáhať s domácimi prácami alebo v obchode. A to Vincent robil veľmi rád. Veď aj ako študent teológie často pomáhal v kuchyni a pri upratovaní domu. Otec o ňom napísal takéto svedectvo: „Nikdy mi nespravil nič nepríjemné."

            Vincent mal medzi súrodencami výnimočné postavenie. Všetci ho obklopovali veľkou úctou a prejavovali mu dôveru. Jeho priateľský a pokojný vzťah k okoliu, ako aj bezúhonný príklad mal na nich veľký vplyv. Vo všetkých nedorozumeniach a hádkach plnil úlohu zmierovateľa. Keď sa niekomu ukrivdilo, otvorene a rozhodne sa postavil na stranu poškodeného. A jeho slová boli často vypočuté.