PallottiSvätý Vincent Pallotti  - Zakladateľ Združenia katolíckeho apoštolátu (ZKA)

 

1. Život a pôsobenie

Vincent Pallotti, syn Petra Pavla a Magdalény De Rossi, sa narodil v Ríme 21. apríla roku 1795. Mladosť prežil v náboženskej atmosfére rodinného domu. Kňazskú vysviacku prijal 16. mája v roku 1818. Keďže sa po vysviacke zaoberal všestrannou a mnohotvárnou apoštolskou činnosťou, spriatelil sa s mnohými kňazmi, ale aj so svetskými osobami, ktoré sa aktívne angažovali v oživovaní kresťanskej viery medzi obyvateľmi Ríma. Jeho dušpastierske povolanie ho v každej oblasti poháňalo k budovaniu spolupráce medzi duchovnými, rehoľníkmi a laikmi.

 

V tamtých časoch mu Rím dával široký priestor na kňazskú a apoštolskú činnosť. Svojou dušpastierskou starostlivosťou Pallotti prevzal veľa oblastí cirkevného života: bol otvorený pre chudobných a opustených, neúnavne spovedal, propagoval konferencie pre rehoľníkov a viedol misie vo farnostiach, organizoval formáciu pre kresťanskú mládež, dospelých laikov a duchovných, otváral a podporoval sirotince, propagoval apoštolát tlače, podporoval misijné pôsobenie a bol otvorený pre problémy kresťanského východu, bol pri začiatku osláv oktávy Epifánie (Zjavenia Pána), ktoré boli vyjadrením jednoty a všeobecnosti (katolíckosti) Cirkvi. Predsa však len, nadovšetko v centre jeho angažovania sa bola vždy starostlivosť o Božiu chválu a spásu ľudí. Silou, ktorá hýbala celým jeho apoštolátom, smerujúcim k oživovaniu viery, bola láska v dvojakom rozmere: duchovnom a dočasnom.

Prevládajúcou vlastnosťou v celom živote a apoštolskej činnosti Vincenta Pallottiho bolo jednostajné úsilie o svätosť, ktoré - dalo by sa povedať - sa stalo „kvasom" oživujúcim všetky iné oblasti jeho života. Každú chvíľu svojho života smeroval k nekonečne svätému Bohu. Sv. Vincent, úplne pohltený Bohom, vyznáva: Boh, ktorý je vo svojej podstate svätosťou, svojou nekonečnou svätosťou ničí celú moju nehodnosť, a po zmarení mňa celého ostáva vo mne Boh, Svätosť, nesmierna, nekonečná, večná a nepochopiteľná (OOCC X, s. 459).

 

Vincent Pallotti zomrel v Ríme, v dome pri Kostole San Salvatore in Onda, dňa 22. januára roku 1850. Na storočnicu svojej smrti ho pápež Pius XII. pripočítal medzi blahoslavených a 20. januára roku 1963 ho pápež Ján XXIII. kanonizoval. On o svätom povedal: Sv. Vincent Pallotti je jednou z najvynikajúcejších osôb v oblasti apoštolskej činnosti XIX. storočia (...). Nebol spokojný s obyčajným kňazstvom. Vymýšľal iné prostriedky, aby dovolil ľuďom poznať a milovať Boha (AKTA SAC V, s. 367; por. Papieże o św. Wincentym Pallottim, Pallottinum, Warszawa 1989, s. 59).

 

2. Spiritualita

Motívom, ktorý dynamizoval mnohorakú apoštolskú činnosť sv. Vincenta Pallottiho, bolo jeho osobné prežívanie viery. Boh ho obdaroval hlbokou skúsenosťou svojej nekonečnej božskej lásky a nekonečného milosrdenstva. Podľa sv. Vincenta Pallottiho, najhlbším motívom Božej činnosti je jeho nekonečná láska. Preto človek, stvorený na obraz a Božiu podobu, nachádza zmysel svojho života iba vtedy, keď ustavične praktizuje lásku k Bohu a blížnemu (por. 1Jn 4,16).

 

Táto skúsenosť dovolila Pallottimu spoznať v Kristovi Apoštola večného Otca. Všetko to, čo robil Ježiš počas svojho pozemského života, nachádza svoj prameň v jeho láske k Otcovi a v jeho spasiteľnej láske k ľuďom (por. OOCC III, s. 175 nn). Život, ktorý je nasledovaním Krista, láska k Bohu Otcovi a láska k blížnemu, tvorí tajomstvo účinnosti apoštolátu každého kresťana. Preto je podľa sv. Vincenta Pallottiho láska najpodstatnejším motívom pre každého, kto túži spolupracovať v apoštoláte. Nasledovanie Ježiša a účasť v jeho spásnej misii sú neoddeliteľné. A keďže všetci sú vyzvaní na nasledovanie Krista, všetci sú tiež zaviazaní k apoštolskej činnosti (por. OOCC III, s.142).

 

Mária, Kráľovná apoštolov, je po Ježišovi Kristovi najdokonalejším vzorom katolíckej horlivosti a dokonalej lásky. Pretože Mária (...) sa takou veľkou mierou zasvätila dielam pre väčšiu Božiu chválu a spásu duší, že svojimi zásluhami prevýšila apoštolov (OOCC I, s.7). Ten titul Kráľovnej apoštolov je pre sv. Vincenta symbolom, programom, najúčinnejším príkladom a najdokonalejším vzorom pre apoštolát každého kresťana.

 

3. Dielo


Okúsenie Boha, ako Lásky a Milosrdenstva, spôsobilo, že si sv. Vincent Pallotti v tých časoch všimol potreby Cirkvi a hľadal na ne odpoveď. Dokázal čítať Božiu vôľu v znakoch času. V odpovedi na osvietenie, ktoré dostal 9. januára roku 1835, začal dielo katolíckeho apoštolátu (por. OOCC X, s. 198-199). Pod pôsobením Ducha Svätého sa rozhodol založiť dielo, v ktorom by sa všetci pokrstení mohli zúčastniť na misii Cirkvi, ak sa združia pre realizáciu jedného spoločného cieľa. Vincent Pallotti svoju víziu vysvetľoval v nasledujúcich slovách: Na „Katolíckom apoštoláte", čiže „všeobecnom", môžu mať účasť osoby všetkých stavov, keďže je činnosťou, akou podľa miery svojich možností môže a je povinný vykonať každý pre väčšiu Božiu chválu a pre večnú spásu svoju, ako aj blížneho (OOCC III, s.143).

 

Oficiálny dátum založenia Pallottiho diela je 4. apríl 1835, deň, v ktorom rímsky vikár, kardinál Karol Odescalchi udelil Pobožnému Združeniu Katolíckeho Apoštolátu (...) mnoho požehnaní (OOCC IV, s. 1-3). V máji roku 1835 sa Vincent Pallotti obrátil na obyvateľov Ríma s prvým posolstvom, v ktorom predstavil podstatu a cieľ Pobožnej Spoločnosti Katolíckeho Apoštolátu, a pozýval do nej kňazov a laikov (OOCC IV, s. 119-141). Dňa 11. júla toho istého roku dielo potvrdil pápež Gregor XVI. (OOCC IV, s.8-9). Združenie katolíckeho apoštolátu je teda v Rímskej diecéze ustanovené ako verejná spoločnosť - ako právna osoba (OOCC IV, s. 24-26; Úvod d) a v Katolíckej cirkvi existuje ako združenie komunít a individuálnych členov (Zákon SAC, Rím 1981, 1, 4, 201-205), uznané Svätou stolicou.


Už za života zakladateľa prežívalo Združenie katolíckeho apoštolátu neprestajný rozvoj, aj keď nie bez ťažkostí a prekážok. Rôznorodosť členov združenia nútila Vincenta Pallottiho premýšľať nad rôznymi formami príslušnosti a rozličnými organizačnými štruktúrami (por. OOCC I i II). Pri zakladaní Združenia Pallotti nemal zámer vytvoriť v Cirkvi novú inštitúciu, ale oživiť tie, ktoré už existovali a urobiť ich účinnejšími v ich apoštoláte (por. OOCC III, s. 1-3), za pomoci neúnavnej služby z lásky tam, kde to bolo možné, a budovaní jednoty i spolupráce s inými v apoštoláte. Podľa sv. Vincenta Pallottiho základom jednoty združenia je výzva na život v láske a apoštolskú horlivosť. Veď práve preto putom v Združení je vzájomná láska, s minimom organizačných štruktúr.


Združenie katolíckeho apoštolátu, do ktorého už od začiatku patrili kňazi, rehoľníci a veriaci laici, sa viac organicky rozvíjalo v rokoch po zakladateľovej smrti. A tak sa stupňovo vyformovali: komunita kňazov a bratov, komunity sestier a iné komunity, vytvorené z veriacich laikov, ktorí prislúchajú k rôznym stavom a zastávajú rôzne funkcie. Združenie katolíckeho apoštolátu aj dnes principiálne zachováva tú istú formu a je otvorené pre všetkých členov Božieho ľudu. Ono združuje na celom svete všetkých, ktorí sa inšpirujú apoštolskými ideálmi zakladateľa, tzn. členov inštitútov založených sv. Vincentom Pallottim alebo konštituovaných neskôr v rôznych časoch, ale aj mnohých veriacich laikov, ktorí sa angažujú individuálne alebo v organizovaných skupinách či komunitách. Všetci tvoria jednu rodinu, usilujú sa riadiť zásadami spoločného štýlu života a spoločne sa zasväcujú činnosti, ktorá je odpoveďou na výzvy súčasného katolíckeho (všeobecného) apoštolátu.

 

Smerujúc k plnému uskutočneniu prvotnej vízie sv. Vincenta Pallottiho, ako aj hľadajúc cesty jej aktualizácie, Združenie katolíckeho apoštolátu smeruje k formovaniu svojho života podľa zásad Generálneho štatútu ZKA, ktorého cieľom je posilňovanie jednoty celého pallotínskeho diela a vyjadrenie jeho prorockého poslania.