FORMÁCIA

 •25.  Život a apoštolát Združenia kladie na všetkých členov povinnosť svedomitej formácie úvodnej a aj permanentnej, aby sa mohli zapojiť do misie Krista v Cirkvi a vo svete.

Formácia má byť prioritou, keďže si to vyžaduje misia Združenia (por. článok 12-16), ako aj príprava členov na spoluprácu s Bohom a so všetkými ľuďmi dobrej vôle.

 •26.  Každý člen je zodpovedný za osobnú formáciu (por. článok 48a), aby v Združení mohol žiť plnosťou svojho povolania, a čo najlepšie slúžiť Cirkvi a ľuďom. Má používať prostriedky, ktoré tomu napomáhajú, tak v združení, ako aj mimo neho.

 •27.  Predovšetkým na spoločnostiach Združenia spočíva úloha úvodnej a permanentnej formácie svojich členov. K tomuto cieľu spoločnosti používajú pomôcky prístupné tak v Združení, ako aj mimo neho.

 •28.  Generálna koordinačná rada definuje základné pravidlá jednoty formácie pre celé Združenie, určuje vedúce smernice a ciele formácie.

 •29.  Formačné úlohy zverené národným koordinačným radám na vlastnom teritóriu sú:

  • a) prispôsobenie základných pravidiel formácie, definovaných generálnou koordinačnou radou;
  • b) vypracovanie metodológie aaj programov úvodnej ipermanentnej formácie;
  • c) zodpovednosť za úvodnú apermanentnú formáciu individuálnych členov vspolupráci slokálnymi koordinačnými radami (por. článok 71c).

 

 PRÁVA A POVINNOSTI

•30.  Charizma Združenia, ako cirkevné vyjadrenie prvotnej charizmy danej sv. Vincentovi Pallottimu, je súčasne - tak ako samotná Cirkev - skutočnosťou viditeľnou i neviditeľnou. Ten, kto pohnutý Kristovou láskou vstupuje do rodiny Združenia, spája sa s ním osobne i duchovne a vteľuje sa do jeho viditeľnej štruktúry.

Z toho pre každého člena vyplýva:

  • a) základné právo na osobnú účasť vspoločnej zodpovednosti za Združenie;
  • b) základná povinnosť aktívneho zapájania sa do všetkých foriem života aapoštolátu Združenia, primerane kvlastnému stavu aživotnej situácii.

 •31.  V Združení všetci členovia, pokiaľ tento štatút nehovorí inak, majú tie isté práva a povinnosti.

 •32.  Povinnosti členov sú súčasne ich právami a zároveň povinnosťami a právami samého Združenia. Patrí k nim, predovšetkým, zaviazanie každého člena k:

  • a) starostlivosti orozvoj vlastných schopností ľudských, duchovných aodborných, aby mohol vZdružení odpovedať na apoštolské výzvy Cirkvi (por. článok 42);
  • b) aktívnemu zapájaniu sa kvlastnému spoločenstvu a/alebo klokálnej koordinačnej rade;
  • c) vzbudzovaniu apoštolského povolania u všetkých ľudí, primerane kvlastným možnostiam;
  • d) podporovaniu apoštolských činností Združenia vlokálnej Cirkvi, adekvátne kvlastnému stavu aživotným podmienkam;
  • e) angažovaniu sa vrozširovaní Združenia;
  • f) otvorenosti na nezištné prijímanie (por. Flp 2,4; 1Kor 13,5) úloh vZdružení avlokálnej Cirkvi;
  • g) spolupráci vzískavaní dočasných dobier, potrebných pre apoštolát Združenia (por. článok 101);
  • h) účasti na každoročnom obrade obnovenia aktu angažovania sa vo všeobecnom apoštoláte Združenia (por. článok 29).

 •33.  Všetci členovia majú účasť na duchovných dobrách Združenia.

 

OPUSTENIE ZDRUŽENIA

•34.  Individuálni členovia (por. článok 31), členovia patriaci do jednej zo spoločností Združenia (por. článok 38), ako aj samotné spoločenstvá (por. článok 34) prestávajú k nemu patriť dobrovoľným odchodom[7] alebo mocou rozhodnutia kompetentnej vlády.

Spolu s opustením Združenia jednou zo spoločností sa končí aj príslušnosť všetkých jej členov k samotnému Združeniu.

Generálna koordinačná rada určuje normy konania, ktoré sa týkajú opustenia Združenia.

 •35.  Vylúčeniu zo Združenia má predchádzať aspoň jednorazové napomenutie, obsahujúce povzbudenie zanechať nesprávne konanie.

Nijaká civilná vláda nemá právomoc niekoho vylúčiť zo  Združenia. V prípade vylúčenia treba vždy zachovať všetky práva na obranu a odvolanie sa na kompetentnú vyššiu inštanciu v Združení, alebo - v súlade s predpismi Kódexu  kánonického práva - na kompetentnú cirkevnú moc.

•36.  Individuálnych členov, členov patriacich do spoločností Združenia, ako aj samotné spoločenstvá po opustení Združenia môžu byť doň prijaté na novo, pokiaľ o to poprosia a ak spĺňajú na to podmienky určené v tomto štatúte (por. článok 26, 32, 37 a 38).

 

SPOLUPRACOVNÍCI ZDRUŽENIA

 •37.  Spolupracovníkmi Združenia môžu byť katolíci, ktorí - aj keď neprijímajú v ňom plnenie zvláštnych povinností - nejakým spôsobom túžia mať účasť na duchu a pôsobení tohto Združenia.

 •38.  Spolupracovníkmi Združenia môžu byť aj kresťania nekatolíci, ktorí - nadšení Združením - zdieľajú jeho ducha a usilujú sa o realizáciu jeho cieľov do takej miery, dokiaľ im to rozdiely vo viere dovoľujú.

Vo vzťahoch s kresťanmi iných Cirkví a s cirkevnými spoločenstvami a aj v celej ekumenickej činnosti sa bude Združenie správať v súlade so zásadami Katolíckej cirkvi, týkajúcimi sa ekumenického dialógu.

 •39.  Spolupracovníkmi Združenia môžu byť aj vyznávači nekresťanských náboženstiev, ktorým je blízka jeho duchovná identita alebo nejaká zvláštna vlastnosť, alebo sú tiež ním nadšení, žijúc istým spôsobom jeho duchom.

Vo vzťahoch s nekresťanmi sa bude Združenie správať v súlade so zásadami Katolíckej cirkvi týkajúcimi sa medzináboženského dialógu.

 •40.  Spolupracovníkmi Združenia môžu byť aj ľudia dobrej vôle, ktorí sú neveriaci, vážia si Združenie pre jeho spiritualitu alebo nejakú špecifickú vlastnosť, a ktorí - na koľko je to možné - chcú mať spoluúčasť na jeho úlohách.

Vo vzťahoch s takýmito ľuďmi sa bude Združenie správať v súlade so zásadami Katolíckej cirkvi, týkajúcimi sa spolupráce s ľuďmi dobrej vôle, v prospech zdôrazňovania ľudských a kresťanských hodnôt.

•41.  Spôsob každej spolupráce určujú smernice národnej koordinačnej rady (por. článok 71i).